Grécke jahodové plantáže obsluhujú najmä migranti z Bangladéša. Zostávajú tam roky a zarábajú si na živobytie v hroznom, neľudskom prostredí.
Každý rok, od októbra do mája, pracuje na gréckom poľnohospodárskom trhu práce až 12 tisíc ľudí, ktorí pracujú hlavne na jahodových plantážach.
Prisťahovalci poľnohospodárov tvrdia, že poľnohospodári dosahujú veľké zisky tým, že im nechcú poskytovať slušné bývanie. V dôsledku toho sú pracovníci nútení prenajímať nevyužitú poľnohospodársku pôdu a stavať dočasné chaty, ktoré nazývajú „barangays“.
Obytné bloky pozostávajú z rôznych odpadov, plastov, bambusových tyčiniek, kartónu, čo z nich robí veľmi život ohrozujúcich, pretože nielenže nemôžu chrániť pracovníkov pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, ale sú tiež ľahko horľavé.
Grécko je 10. najväčší vývozca jahôd na svete a je to veľmi intenzívne pestovanie. Po zbere sa plody rýchlo zhoršujú. Preto je potrebné jahody zbierať rýchlo a presne, na čo je potrebných viac ľudí. Miestni obyvatelia nechcú robiť takúto prácu, takže migranti tvoria chrbticu tejto poľnohospodárskej výroby.
Poľnohospodári dosahujú obrovské zisky iba prenajímaním nevhodného bývania migrujúcim pracovníkom. Okrem toho pracovníci pracujú bez zmluvy a v prípade nezaplatenia nájomného ich miestna polícia obťažovala a zastrašovala.
Migrujúci pracovníci pravidelne zomierajú v častých požiaroch v horľavých baranoch, kde nie je žiadna tečúca voda, elektrina alebo sanitárne zariadenia.
V júni 2018 vypukol v prisťahovaleckej osade v Nea Manolada veľký požiar, ktorý tam strávil všetkých ľudí. Viac ako 340 bangladéšskych pracovníkov prišlo o všetko, čo mali. V rovnakom regióne vypuklo v roku 2019 7 požiarov.